RADOSŤ, VĎAČNOSŤ, NÁDEJ
3.5.2018
Radosť je, keď mama vidí svoje malé dieťa robiť prvé krôčky. Spomína, ako ho len akoby pred pár dňami doniesla domov v objatí
jej materinsky ochranárskeho náručia, ktoré ho držalo v teplom bezpečí.
Matka precitne, dieťa jej objíma len nohu, lebo vyššie zatiaľ nedočiahne. Ešte nie je schopné typického objatia, ešte mu nikto nevysvetlil, čo to vlastne objatie je, no i tak objíma svoju mamu okolo nohy. Je to podvedomé, je to upokojujúce, je to prirodzené. V svojom malom srdiečku cíti niečo, čo nevie pomenovať. Niečo, čoho meno sa naučí už čoskoro - je to najprv radosť, potom vďačnosť a napokon i nádej.