PRÍBEH, AKO CHLAPEC OBJAL SVET

5.5.2018

Jedného pekného teplého dňa sa v jednej mäkkej posteli zobudil jeden mladý chalan s jedným širokým úsmevom a len jednou, a to veľmi výraznou a volajúcou myšlienkou.

Jedného pekného teplého dňa sa v jednej mäkkej posteli zobudil jeden mladý chalan s jedným širokým úsmevom a len jednou, a to veľmi výraznou a volajúcou myšlienkou.
„Poďme objať svet!” kričali všetky pokrútené závity jeho mozgu, ktoré boli napriek skorej rannej hodine už dávno čulé. Veď mali predsa posolstvo, ktoré muselo byť odovzdané ďalej.
„Poďme, poďme, poďme!” skandovali myšlienky v chlapcovej hlave.
„Márnosť šedivá, beda mi!” skríkol teatrálne chlapec, až jeho mama obozretne nakukla do izby, aby sa ubezpečila, že jej syn je v poriadku. Jej skúmavý pohľad však vyhodnotil situáciu ako pozostatky nočných snov, a tak len nečujne odišla.

„Ako len ja, obyčajný chalan, môžem objať svet? A to snáď celý svet?” rozprával sa chlapec s vlastnými myšlienkami.
„A čo by si chcel objať len Európu? Alebo len Slovensko? Ostatní sú vari horší, ty ťuťmák?” zasmiala sa mu vlastná hlava.
Chlapec nevedel, čo robiť. Veď to je nemožné! Objať celý svet, to sa naozaj nedá. Radšej sa obliekol, obul a vyšiel na ulicu, aby mu ranný vetrík trochu prefúkal myšlienky. Neúspešne.

„Kedy začneš, hm?” pýtali sa ho nedočkavo vlastné myšlienky.
„Vy si to predstavujete akosi jednoducho!” sykol na ne, až sa za ním otočil jeden zamyslený okoloidúci. „To mám akože začať objímať ľudí na uliciach?”
„OBJATIA ZADARMO!” ozvalo sa dakde spoza neho.
„Veď by na mňa zavolali možno aj políciu!” dohováral neodbitným hlasom vo svojej hlave. „OBJATIA ZADARMO! ŠÍRIME RADOSŤ!”

„Moment, čože?” chlapec spozornel. Kým si stihol niečo uvedomiť, či sa len rýchlo otočiť, niekto sa naňho vrhol a silno ho vyobjímal. A vtedy mu to docvaklo. On nemusí objať svet sám! Objatie môže byť putovné, môže sa šíriť ulicami, budovami, rodinami… Chlapec nebol na svoju úlohu sám, našiel plné ulice ľudí, ktorí objímali už od rána. Možno ich budili rovnaké myšlienky, ako aj jeho.
Chlapec neváhal, pridal sa k sprievodu, objímal, usmieval sa a rozdával radosť s výzvou, aby každý jeden človek vyobjímal aj všetkých svojich blízkych.
A takto chlapec objal celý svet.

Späť