NATÁČANIE PROMO VIDEA alebo KEĎ SA RAZ ROZBEHNEME, NIČ NÁS NEZASTAVÍ

NATÁČANIE PROMO VIDEA alebo KEĎ SA RAZ ROZBEHNEME, NIČ NÁS NEZASTAVÍ
Gymnázium v Kysuckom Novom Meste, Deň Dé. Ľudia sa pomaly schádzajú na škole, ruky majú plné potrebných pakšamentov a na tvárach majú úsmevy. Vďaka ochote celej školy sa kreatívna banda skladá v jednej z tried, ktorú však vyučovanie v daný deň oblúkom obchádza. Z miestnosti sa stala centrála a keď sa človek na chvíľu zastavil, mohol si vychutnať pohľad na mladých ľudí, ktorí pracovali na niečom, o čom vedeli, že to má zmysel.

Jaroslav Dodok, režisér a človek, ktorý každému milo a nenápadne pripomínal, že nemá zabudnúť na pitný režim vysvetľuje celodenný plán, zatiaľ čo teplota vonku nenápadne stúpa a aj slnko samotné nakúka, aby sa pozrelo, čo sa to ide diať. Kameramani a fotografi si porozkladali cenné prístroje, tanečníčky si prechádzajú všetky choreografie, kreatívne tvory pracujú na tabuľkách a plagátoch, breakdanceri sa rozcvičujú a pár ľudí len sem-tam prebehne ako splašené sliepky, no nikto tomu nevenuje prílišnú pozornosť.

Teória je naštudovaná, ostáva už len prax. Kamery sa nesú v rukách majiteľov a skupina hercov i komparzistov sa usádza v prvej triede. Natáčanie je spustené, všetci majú na tvárach nepriestrelné holywoodske výrazy. Každý jeden zvládol svoju rolu úžasne a samotný ľudia spoza kamier gratulujú, vraj “párty” ani nie je predstieraná. Do rytmu hudby myká všetkých zúčasnených.

Prišla bláznivá časť. Veď ako inak aj nazvať úsek, v ktorom sa na chodbe školy stretne dav trsajúcich študentov, breakdancerov s vetrom vo vlasoch, mažoretiek v červených kostýmčekoch a zvieratkách, ľudí, ktorí podcenili teplo a obliekli sa do kostýmov, v ktorých by im aj v zime vyskakovali kropaje potu na čelách.

Všetci dotancovali a doskackali, až sa dostali von. (Nedá mi nespomenúť hrdinský výkon nášho kameramana, ktorý musel kvôli super záberom bežať dole schodmi. S kamerou. Dozadu.) A tak tam boli všetci v tej najlepšej nálade s takou neuveriteľnou energiou, že nebolo veci, ktorá by mohla natáčanie pokaziť či zastaviť. Veď dôkazom toho bolo aj nabúranie dronu do stromu. A čo? Jeden ladný skok cez plot, menší technický pohľad a točilo sa ďalej!

Aj ja som tam bola, tancovala som a na moment som na všetko okolo seba zabudla a bolo mi úplne jedno, že som mala spotené aj mihalnice. Nie… pochopila som. Nerobili sme to pre video. Robili sme to pre ten pocit! Práve tieto emócie chceme rozdať všetkým pomocou objatí, pretože, verte mi, toto bol nezabuduteľný deň. Deň nových priateľstiev, nádeje, neuveriteľných zážitkov a vidiny vo veci, ktoré dokážeme ako skupina ambicióznych ľudí dokázať.